Depresia je v psychológii duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.

V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; ang. major-depressive disorder), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Chorý upadá do malomyseľnosti a anhedónie, pričom v obzvlášť závažných formách depresívnej epizódy môže rozvinúť psychotické symptómy v podobe skľučujúcich a sebaodsudzujúcich (autoakuzačných) delúzií (bludov), ktoré sú sprevádzané niekedy aj halucináciami, prípadne úplným ochromením telesnej motoriky (stupor). Ochorenie sa môže prejavovať v komorbidite s derealizáciou, depersonalizáciou či s úzkostnou poruchou a taktiež s mnohými somatickými poruchami spôsobujúcimi fyzickú bolesť. Je možné tiež potvrdiť zvýšenú mortalitu u depresívnych pacientov a to najmä vzhľadom na vysoké riziko spáchania samovraždy (suicídia). Preto je často nevyhnutná v rámci liečby farmakoterapeutická a psychoterapeutická starostlivosť.

Všeobecná charakteristika

Skúsenosť ukazuje, že pestrosť životných situácií, rozličné stresory, biorytmus alebo i počasie majú nezanedbateľný vplyv na náladu a emócie človeka. Zmeny nálad sú teda prirodzenou súčasťou ľudského života[2]. Rovnako i smútok je normálnou, ba niekedy pre psychiku potrebnou reakciou, v rámci ktorej sa človek reflektuje. Pojem "depresívny" sa tak bežne používa na vyjadrenie istej psychickej únavy a spomínaného smútku.[3] Človek sa zastavuje, zamýšľa a prípadne prežíva sklamanie a duševnú bolesť, s ktorou sa následne konfrontuje a učí sa ju zvládnuť. Istotne aj tým človek duševne rastie.

V medicínskom slovníku je však depresia nie iba vyjadrením chvíľkovej apatie, nezáujmu či smútku, ktoré sú normálnou reakciou na mnoho životných stresorov.[4] Jedná sa v ňom o patologickú entitu, ktorá výrazne a neprimerane dlhú dobu narušuje vnútorné prežívanie a rozpoloženie človeka i jeho telesný stav a vedie k sociálnej dysfunkcii. Nezriedka pacient pociťuje namiesto smútku agitovanosť, teda psychomotorický nepokoj a vnútorné napätie sprevádzané podráždenosťou či nervozitou.[5] Depresia spojená práve s podráždenosťou je typická najmä pre deti a adolescentov.[6]

Znakom patologickej depresie okrem sociálnej dysfunkcie je prítomnosť skľúčenej nálady (alebo iných symptómov depresie) neprimerane dlhú dobu a počas väčšiny dňa. U niektorých typoch depresie (pozri Typy depresie) možno identifikovať spoľahlivý empirický základ, akýsi spúšťač a "živiteľ" depresívnych myšlienok. Takéto exogénne depresie sú teda istou reakciou psychiky i celého organizmu, avšak nadobúdajú neadekvátny, patologický charakter práve svojou dĺžkou trvania a závažnosťou symptomatiky. Vtedy už nemožno hovoriť o normálnej psychickej reakcii, ale o rozvoji periodického duševného ochorenia. Takéto odlíšenie klinickej depresie od depresívnej reakcie je možné vyjadriť tromi znakmi:
intenzita a trvanie nálady sú signifikantné;
je prítomný podnet, ktorý motivuje náladu, ale veľmi často podnet prítomný nebýva a vtedy je nálada nemotivovaná;
nálada ovplyvňuje nielen správanie, ale aj celú osobnosť človeka.[7]

Depresia sa tak v tomto vymedzení chápe ako závažná duševná porucha, ktorá vyžaduje farmakoterapeutickú liečbu, a teda psychiatrickú starostlivosť.
[upraviť]
Typy depresie
Endogénna depresia je depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti skľučujúcej situácie.
Exogénna depresia je neprimerane dlhá reakcia na existujúcu skľučujúcu situáciu (strata partnera, neúspech pri skúške); liečba psychoterapiou.
Larvovaná depresia je depresia zastretá, skrytá, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky.
Psychogénna depresia je depresia duševného pôvodu, napr. reaktívna depresia, exhaustívna depresia, neurotická depresia a pod.
[upraviť]
Príznaky (podľa A. T. Becka)
smútok - dlhotrvajúci a hlboký smútok je typický pre depresiu
pesimizmus - zameranie sa na negatívne stránky života
pocit zlyhania - vedomie zlyhania v dôležitej veci
nenávisť voči sebe - nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
pocit viny - vedomie ťažkého previnenia
vedomie, že si zaslúžim trest - predstava, že by som mal byť potrestaný
sebaobvniňovanie - prisudzovanie si viny a zodpovednosti
samovražedné myšlienky - riešenie bezvýchodiskovej situácie je videné v samovražde
častejší plač - ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy naopak by chceli plakať a nemôžu
podráždenosť - vyššia citlivosť na rušivé situácie
nerozhodnosť - neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie aj v maličkostiach
neupravenosť zovňajšku - strácanie záujmu o svoj zovňajšok
zmena telesnej hmotnosti - dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
spomalenosť - predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
zmena dĺžky spánku - väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré prebúdzanie
pocit vyčerpanosti - vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
strata apetítu - „strácanie chuti“ do jedla a pôžitku z jedla
strata energie - zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
nespokojnosť - so sebou, svetom, rodinou, svojím telom...
[upraviť]
Diagnostické kritériá DSM IV

Diagnostické kritériá DSM IV pre depresívnu epizódu
v priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia):
depresívna nálada (napr. plačlivosť, smútok, pocit prázdnoty), u detí a adolescentov skôr podráždená nálada;
výrazné ochudobnenie záujmov, až strata potešenia;
nechuť alebo zvýšená chuť do jedla spojená s úbytkom alebo nárastom telesnej hmotnosti (aspoň 5% za mesiac);
insomnia (nespavosť) alebo hypersomnia;
psychomotorická agitovanosť alebo spomalenie;
únava alebo „strata energie“ počas takmer celého dňa;
znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti a/alebo nadmernej či nezodpovedajúcej viny;
znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia;
opakované suicidálne úvahy (myšlienky na samovraždu).
v prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy
symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog
afektívna alterácia spôsobuje narušenie vykonávania svojej sociálnej roly
ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace[8]
[upraviť]
Ďalšie príznaky
narušené sexuálne funkcie (nezáujem o sex, frigidita), bolesti hlavy, celková slabosť, znížená schopnosť na niečo sa sústrediť, nečinnosť, beznádejnosť, osamelosť, nízke sebavedomie, strach a úzkosť
[upraviť]
Referencie
↑ Úvod bol vytvorený ako výsledná suma informácií z článku a je podložený jeho referenciami..
↑ NEDLEY, N.: Život bez depresie. Vrútky : Advent-Orion, 2004, s. 23. ISBN 80-8071-044-9
↑ TRENCKMANN, BANDELOW: Psychiatria a psychoterapia. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2005, s. 71. ISBN 80-88952-26-3
↑ ATKINSON a kol.: Psychologie. Praha : Victoria Publishing a. s., 1995, s. 643. ISBN 80-85605-35-X
↑ TRENCKMANN, BANDELOW: Psychiatria a psychoterapia. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2005, s. 72. ISBN 80-88952-26-3
↑ NEDLEY, N.: Život bez depresie. Vrútky : Advent-Orion, 2004, s. 30. ISBN 80-8071-044-9
↑ KAFKA a kol.: Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1998, s. 151. ISBN 80-88824-66-4
↑ https://www.zdravcentra.cz/cps/rde/xbcr/zcsk/Depresie.pdf